TOP zážitky pre teba

FarmaPark je zoologický areál na polceste z obce Lubina na Veľkú Javorinu, kde sa deti a ľudia milujúci zvieratá doslova vybláznia. Vybudovali ho s láskou majitelia a zároveň ošetrovatelia zvierat, ktorí dbajú na pohodu a potreby zvieratiek tak, aby sa cítili dobre a mali všetko potrebné. Sme radi, že aj FARMAPARK je členom našej MAS. Na ploche vyše jeden hektár žije celoročne viac ako 100 zvierat, ktoré sú jedinečné hlavne malým vzrastom. Ide hlavne o miniatúry klasických hospodárskych zvierat ako sú ovce, kozy, kone, kravy, lamy, oslíkovia, prasiatka, kačky, husi alebo sliepky. Nájdete tu však aj väčšie zvieratká. Srdcom najväčšími a vzrastom najmenšími nadšencami týchto minizvieratiek sú samozrejme deti, preto farmu venovali práve im. I dospelí návštevníci sa tu však určite nudiť nebudú. Máte časovo neobmedzené prístup do ohrady medzi krotké a priateľské zvieratá, dajú sa kŕmiť, pohladkať, pozorovať ich správanie úplne bez bariér. Navyše sa o Vás postarajú animátori, ktorí Vás odpovedia na zvedavé otázky. Ak sa Vám už zvieratká zunujú, môžete sa pohodlne posadiť ku stolu, uložiť do hojdacej siete alebo relaxovať na sedacích vakoch v oddychových častiach, zrelaxovať a dať si niečo pod zub z baru. Počas roka pripravujeme rôzne programy, ako jazdu na traktore, na konskom povoze, alebo náš živý Betlehem.

Mohyla Milana Rastislava Štefánika patrí medzi tie miesta, ktoré by mal každý Slovák aspoň raz v živote navštíviť. Politik, vojak, letec, generál, astronóm a meteorológ sa narodil len pár km od miesta mohyly, v Rodných Košariskách. Tam nájdete múzeum z krásnou expozíciou a vzácnymi osobnými predmetmi M. R. Štefánika, ktoré nazbieral počas jeho ciest po svete. Samotná mohyla je dominantou celého regiónu, nachádza sa na najvyššom vrchu Myjavskej pahorkatiny a užijete si z nej krásne výhľady. Málokto si pri návšteve uvedomí, že toto miesto je pietne – Milan Rastislav Štefánik je pochovaný v tumbe v srdci mohyly spolu s talianskymi letcami, s ktorými sa tragicky zrútil v máji 1919 pri letisku vo Vajnoroch. Človek, ktorý využíval svoje diplomatické styky a doslova obetoval aj svoje zdravie pre slobodu Slovákov, sa tak nedožil toho, aby spravil čo i len krok vo svojej rodnej, už slobodnej krajine. Pri mohyle sa nachádza Infobod, ktorý je skvelým miestom pre načerpanie lepších znalostí o mohyle a Štefánikovo živote, môžete si tu však aj odpočinúť pri dobrej káve. Len kúsok na úbočí sa nachádza budova starej strážnice, ktorá funguje ako reštaurácia. Tieto objekty sú moderné, zrekonštruované a spolu s areálom mohyly dobre udržiavané. V Brezovej pod Bradlom nájdete ďalšie zaujímavé miesto – Múzeum Dušana Samuela Jurkoviča, ktorý je jedným z najvýznamnejších Slovenských architektov v dejinách a mohylu považoval za svoje vrcholné dielo. V Múzeu Vás však priblížia aj ďalšie zaujímavé osobnosti a príbehy, ktorými Brezovú môžeme pokojne označiť ako jednu z kolísok národného slovenského života.

Ďaleká história kopaničiarskeho regiónu sa motká okolo dvoch hradov. Ten navštevovanejší je legendami opradený je Čachtický hrad, no nemenej významný je i hrad Branč. Prvý menovaný sa vypína nad obcami Višňové zo strany kopaníc a Čachtice od Považia už od 13. storočia ako strážna pevnosť Uhorského kráľovstva. Povesti o grófke Alžbete Bátoryovej, ktorá pre svoju túžbu po mladom a peknom vzhľade zabíjala nevinné dievčatá, aby sa vykúpala v ich krvi, pozná celé Slovensko. Za týmto príbehom sa však skrýva oveľa viac a práve hrad je miestom, kde všetky dychberúce informácie z minulosti dozviete. Na Hrade nájde zázemie každý turista, zväčša počas víkendov tu prebiehajú komentované prehliadky, počas letnej sezóny až do zimy sa tu konajú rôzne kultúrne podujatia, hrad navštevujú skupiny historického šermu, hudobné zoskupenia a ďalší umelci, prebieha pozorovanie hviezd, trhy, či spoločné opekačky. Z Čachtíc Vás priamo pod hrad odvezie turistický vláčik, ale môžete tiež využiť náučný chodník či ďalšie trasy, ktorými sa dostanete nielen na hrad, ale môžete obdivovať aj nádherné okolie hradu – Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty, napríklad zo skalami sa vypínajúceho Plešivca.

Najvyšší vrchom pohoria Biele Karpaty je so svojimi 970 metrami nad morom majestátna Veľká Javorina. Výhľady z nej a turistické zákutia lákajú na toto miesto tisíce návštevníkov. Nachádza sa tu ikonická Holubyho chata, ktorá víta návštevníkov s pohostením a nocľahom vyše 100 rokov. Ďalším zaujímavým bodom je Pamätník česko-moravsko-slovenskej vzájomnosti, pri si ktorom každoročne ľudia z oboch strán Bielych Karpát pripomínajú spoločné priateľstvo a blízkosť národov. V lete sa tu konajú Slávnosť bratstva s bohatým programom, na Silvestra zapaľujú vatru, spieva sa a oslavuje príchod nového roka. Kedysi mala táto hora povesť zbojníckeho územia, v 19. storočí sa vďaka prítomnosti osobnosti ako J. M. Hurban stala symbolom spolupatričnosti a vzájomného porozumenia medzi národmi. Prírodná rezervácia Javorina, ktorá je zároveň najstaršou chránenou rezerváciou na území Moravy obsahuje stopy pralesov, náučný chodník z Lubiny Vás prevedie krásnou prírodou a množstvom ďalších turistických chodníkov sa môžete vybrať napríklad k neďalekému Dibrovovmu pamätníku, či na vrch Jelenec so starou vojenskou vežou. Biele Karpaty sú rovnako popretkávané bežkárskymi cestami, ktoré sú v zimných mesiacoch pravidelne udržiavané a pri dostatočnej snehovej vrstve sa môžete z Javoriny dostať napríklad do lyžiarskeho strediska v Starej Myjave, na Poľanu, alebo Prídolie. Je to skrátka bežkársky raj!

Podhorské oblasti kopaničiarskeho regiónu majú históriu úzko spätú s udalosťami počas II. svetovej vojny. Na tomto území operovali partizánske skupiny, tom najznámejšou je oddiel Miloša Uhra, alebo Jána Reptu. Počas vojny si mnohí obyvatelia vytrpeli veľa zlého, čo dodnes pripomínajú zaujímavé miesta a pamätníky. Známym je pamätník v Cetune, ktorý je spomienkou na krvavý boj z februára 1945. Ďalším miestom, ktoré rozhodne nemôže utiecť žiadnemu turistovi či cyklistovi, či zanietencovi do histórie, je v horách ukrytá vypálená osada Nárcie. V partizánskych bunkroch Krivosudy na Poriadí bola sformovaná II. československá partizánska brigáda a vo Vetešovom jarku sa liečili zranení partizáni. Mnohé ďalšie pamätníky, pietne a vojenské miesta nájdete aj v okolí obce Prašník a mesta Brezová pod Bradlom. Na Pustej Vsi sa každoročne konajú krajské oslavy SNP, najväčší pamätník padlým partizánom sa nachádza v areáli na vrchu Roh, kde rovnako prebiehajú na výročie SNP spomienkové slávnosti. Ku všetkým týmto miestam jestvujú siete turistických chodníkov a viac o histórii sa môžete dočítať aj priamo na mieste, na informačných paneloch.

Medzinárodný folklórny festival Myjava je najväčším kultúrnym podujatím v kopaničiarskom regióne. Festival má prívlastok sviatok folklóru, kedy celé mesto žije vôňami, tancom a chuťou tradičných jedál. Niekoľkodňový festival tvoria desiatky programov s účinkujúcimi z celého Slovenska a zahraničia.

Prvé obce začali vznikať v priebehu 13. – 14. storočia v blízkosti Čachtického hradu. Región kedysi pokrývali listnaté lesy, čo s jeho zložitým reliéfom Myjavskej pahorkatiny a skutočnosťou, že sa nachádzal na okraji Uhorského kráľovstva v možnej zóne ohrozenia, nebolo príliš vhodným pre skoršie osídlenie.

Veci sa zmenili príchodom Turkov v 16. storočí a s tým spojeným útekom ľudí z južnej zeme do vyšších podhorských oblastí, kde hľadali ochranu. Nachádzali tu tiež útočisko obyvatelia z Moravy a rovnako k rozvoju prispel poľnohospodársky rozmach spôsobený pastierskou kolonizáciou v 17. storočí.

Husté lesy sa postupne menili na zmes pasienkov, lúk, políčok a sadov, ktoré poznáme dnes. Pre náročnú prácu súvisiacu s výrubom, vykopávaním pňov zo zeme a množstvom vznikajúcich osídlení, dostali lokality názov kopanice. Život na kopaniciach zásadne ovplyvnilo protestantstvo, ktoré sa tu ako jedno z mála slovenských regiónov udržalo v dominantnom postavení dodnes. V kopaničiaroch sa tak trochu skrýva rebelský duch. Pridávali sa do povstaní, vzbúr a konfliktov, ktoré sa neraz skončili veľmi kruto. Ak preniknete do duše kopaničiara, nájdete pod vrstvou hrdosti a tvrdej nátury hlboké city a zmysel pre spravodlivosť. Neoblomný duch sa prejavil aj v čase národného obrodenia, i v čase prvej a druhej svetovej vojny. Žili a pôsobili tu napríklad Jozef Miloslav Hurban, rodina Samuela Jurkoviča, rodina Augusta Roya, Štefánikovci a ďalší významní patrioti a osobnosti.

Kopaničiarsky región je obklopený súčasťami pohorí. Na severozápade sa vypínajú kopce Žalostinskej vrchoviny, s rozhľadňou Žalostiná na rovnomennom vrchu a od východu je to krasové územie Čachtických Karpát s jedným z najdlhších jaskynných systémov na Slovensku. Na severe lemujú región zaoblené vrcholy Bielych Karpát. Toto pohorie nemusí vôbec vyčnievať výškou, aby ste si užili nádherné scenérie, skrývajúce unikátne prírodné spoločenstvá a prírodné rezervácie. Najvyšším vrchom pohoria je Veľká Javorina – národný vrch a symbol spoločnej histórie Čechov a Slovákov. Nachádza sa tu Holubyho chata, od ktorej sa môžete vybrať všetkými smermi po turistických trasách objavovať tieto hory. Okrem pešej turistiky pracuje MAS a obce aj na rozvoji cyklistickej siete. V zime sa pohorie mení na raj pre milovníkov bežkárskej stopy a pravidelne otvára svoje brány aj lyžiarske stredisko Skiland v Starej Myjave. Medzi rekreačné areály s letným, príjemným osviežením vo vode môžeme zaradiť vodné nádrže Stará Myjava a Dubník pri Starej Turej. Kúpaliská sa nachádzajú aj v Myjave a Brezovej pod Bradlom.

Na kopaniciach nájdete ílovú, menej úrodnú zem, takže dopestovať tu niečo nebolo úplne ľahké. Čo však išlo a na slnkom zaliatych kopcoch sa tomu darilo, bolo ovocie. Už od čias Márie Terézie poznali výborné kopaničiarske sušené plody, lekváre a samozrejme i pálenku široko-ďaleko. Pestovateľská tradícia regiónu pokračuje ďalej. Zavŕšením práce v sadoch preto býva pestovateľské pálenie ovocia. Kopaničiari boli však aj zruční remeselníci – Myjavčania pytlikári, Brezovčania garbiari a Podjavorinčania vareškári a hauzíranti – podomoví obchodníci. Najmä mestá zmenili svoju vidiecku tvár v priebehu 20. storočia a s ním spojeného rozvoja priemyslu. Na Myjave pôsobila spoločnosť vyrábajúca armatúry, v Starej Turej bolo stredisko výroby a vývoja zdravotníckej techniky pre celé Československo. Dodnes tvorí väčšina ekonomiky regiónu priemyselná býroba, vo firmách na spracovanie plastov, kovu, či výrobe komponentov do rôznych prístrojov

a automobilov. Mestá teda majú skôr sídliskový charakter, kopanice si ešte zachovávajú svoje romantické čaro samôt, chalúp a sadov. Napriek tomu zostali všade fragmenty bohatej histórie.

Medzi najväčšie podujatia nielen v kopaničiarskom regióne, ale i na celom Slovensku radíme Medzinárodný folklórny festival Myjava. Tradície počas roka pritiahnu tisícky nadšencov aj na kultúrne podujatia organizované na Gazdovskom dvore v Turej Lúke, ako Dni sliviek či Dožinky. V podbradlianskom regióne je to predovšetkým Brezovský

jarmok, Štefánikove dni, alebo festival ľudových krojov v Košariskách. Obce Lubina a Prašník sú hostiteľmi krajských osláv Slovenského národného povstania. V Lubine sa tiež koná zraz československých automobilov, alebo Podjavorinské folklórne slávnosti. Pri vodnej nádrži Dubník sa v lete organizuje motorkársko-hudobný festival, jarné obdobie najlepšie predstavuje medzinárodné stretnutie košikárov v Rudníku a jeseň Jablonkové kumštovanie v Jablonke. Myjava je už desaťročia dejiskom tradičného prvomájového motokrosu, alebo obľúbeného septembrového Michalského jarmoku. Okrem toho kopanice žijú ďalšími desiatkami podujatí v priebehu celého roka a aktuálne z nich nájdete v Prehľade podujatí.