Kopaničiarsky región v skratke
Kopanice sú nádherný kúsok Slovenska na západnom Slovensku. Tento má svoje čaro a špecifiká, ktoré vytvárali jedinečné dejiny, miestnu prírodu, folklór a tradície.
Z HISTÓRIE
Prvé obce začali vznikať v priebehu 13. – 14. storočia v blízkosti Čachtického hradu. Región kedysi pokrývali listnaté lesy, čo s jeho zložitým reliéfom Myjavskej pahorkatiny a skutočnosťou, že sa nachádzal na okraji Uhorského kráľovstva v možnej zóne ohrozenia, nebolo príliš vhodným pre skoršie osídlenie.
Veci sa zmenili príchodom Turkov v 16. storočí a s tým spojeným útekom ľudí z južnej zeme do vyšších podhorských oblastí, kde hľadali ochranu. Nachádzali tu tiež útočisko obyvatelia z Moravy a rovnako k rozvoju prispel poľnohospodársky rozmach spôsobený pastierskou kolonizáciou v 17. storočí.
Husté lesy sa postupne menili na zmes pasienkov, lúk, políčok a sadov, ktoré poznáme dnes. Pre náročnú prácu súvisiacu s výrubom, vykopávaním pňov zo zeme a množstvom vznikajúcich osídlení, dostali lokality názov kopanice. Život na kopaniciach zásadne ovplyvnilo protestantstvo, ktoré sa tu ako jedno z mála slovenských regiónov udržalo v dominantnom postavení dodnes. V kopaničiaroch sa tak trochu skrýva rebelský duch. Pridávali sa do povstaní, vzbúr a konfliktov, ktoré sa neraz skončili veľmi kruto. Ak preniknete do duše kopaničiara, nájdete pod vrstvou hrdosti a tvrdej nátury hlboké city a zmysel pre spravodlivosť. Neoblomný duch sa prejavil aj v čase národného obrodenia, i v čase prvej a druhej svetovej vojny. Žili a pôsobili tu napríklad Jozef Miloslav Hurban, rodina Samuela Jurkoviča, rodina Augusta Roya, Štefánikovci a ďalší významní patrioti a osobnosti.
PRACOVNÝ ŽIVOT
Na kopaniciach nájdete ílovú, menej úrodnú zem, takže dopestovať tu niečo nebolo úplne ľahké. Čo však išlo a na slnkom zaliatych kopcoch sa tomu darilo, bolo ovocie. Už od čias Márie Terézie poznali výborné kopaničiarske sušené plody, lekváre a samozrejme i pálenku široko-ďaleko. Pestovateľská tradícia regiónu pokračuje ďalej. Zavŕšením práce v sadoch preto býva pestovateľské pálenie ovocia. Kopaničiari boli však aj zruční remeselníci – Myjavčania pytlikári, Brezovčania garbiari a Podjavorinčania vareškári a hauzíranti – podomoví obchodníci. Najmä mestá zmenili svoju vidiecku tvár v priebehu 20. storočia a s ním spojeného rozvoja priemyslu. Na Myjave pôsobila spoločnosť vyrábajúca armatúry, v Starej Turej bolo stredisko výroby a vývoja zdravotníckej techniky pre celé Československo. Dodnes tvorí väčšina ekonomiky regiónu priemyselná býroba, vo firmách na spracovanie plastov, kovu, či výrobe komponentov do rôznych prístrojov
a automobilov. Mestá teda majú skôr sídliskový charakter, kopanice si ešte zachovávajú svoje romantické čaro samôt, chalúp a sadov. Napriek tomu zostali všade fragmenty bohatej histórie.
NIEČO Z PRÍRODY
Kopaničiarsky región je obklopený súčasťami pohorí. Na severozápade sa vypínajú kopce Žalostinskej vrchoviny, s rozhľadňou Žalostiná na rovnomennom vrchu a od východu je to krasové územie Čachtických Karpát s jedným z najdlhších jaskynných systémov na Slovensku. Na severe lemujú región zaoblené vrcholy Bielych Karpát. Toto pohorie nemusí vôbec vyčnievať výškou, aby ste si užili nádherné scenérie, skrývajúce unikátne prírodné spoločenstvá a prírodné rezervácie. Najvyšším vrchom pohoria je Veľká Javorina – národný vrch a symbol spoločnej histórie Čechov a Slovákov. Nachádza sa tu Holubyho chata, od ktorej sa môžete vybrať všetkými smermi po turistických trasách objavovať tieto hory. Okrem pešej turistiky pracuje MAS a obce aj na rozvoji cyklistickej siete. V zime sa pohorie mení na raj pre milovníkov bežkárskej stopy a pravidelne otvára svoje brány aj lyžiarske stredisko Skiland v Starej Myjave. Medzi rekreačné areály s letným, príjemným osviežením vo vode môžeme zaradiť vodné nádrže Stará Myjava a Dubník pri Starej Turej. Kúpaliská sa nachádzajú aj v Myjave a Brezovej pod Bradlom.
PODUJATIA V REGIÓNE
Medzi najväčšie podujatia nielen v kopaničiarskom regióne, ale i na celom Slovensku radíme Medzinárodný folklórny festival Myjava. Tradície počas roka pritiahnu tisícky nadšencov aj na kultúrne podujatia organizované na Gazdovskom dvore v Turej Lúke, ako Dni sliviek či Dožinky. V podbradlianskom regióne je to predovšetkým Brezovský
jarmok, Štefánikove dni, alebo festival ľudových krojov v Košariskách. Obce Lubina a Prašník sú hostiteľmi krajských osláv Slovenského národného povstania. V Lubine sa tiež koná zraz československých automobilov, alebo Podjavorinské folklórne slávnosti. Pri vodnej nádrži Dubník sa v lete organizuje motorkársko-hudobný festival, jarné obdobie najlepšie predstavuje medzinárodné stretnutie košikárov v Rudníku a jeseň Jablonkové kumštovanie v Jablonke. Myjava je už desaťročia dejiskom tradičného prvomájového motokrosu, alebo obľúbeného septembrového Michalského jarmoku. Okrem toho kopanice žijú ďalšími desiatkami podujatí v priebehu celého roka a aktuálne z nich nájdete v Prehľade podujatí.
Video pod textom môže zostať.
Historický okruh mestom Myjava
V rámci projektu Spoznávame krásy našich regiónov, ktorý sa realizoval v spolupráci so Združením mikroregiónu Svornosť sa vytvoril okruh mestom Myjava, ktorého cieľom je informovať návštevníkov aj obyvateľov o histórií mesta.
Okruh s ôsmimi zastávkami prevedie zaujímavými miestami, predstaví významné osobnosti regiónu a ukáže dobovú architektúru na pôvodných fotografiách. Panely s odborným textom a fotografiami sú osadené od dolného konca (vstup do centra mesta smerom od Brezovej pod Bradlom) až po horný koniec (katolícky kostol) mesta. Tieto sú rozmiestnené tak, aby 50 historických záberov korešpondovalo so súčasnou podobou mesta Myjava.
Nahliadnutie do histórie umožní aj informačná brožúra Historický okruh mestom Myjava, dostupná v kancelárií KR-MAS a na webstránke v Propagačných materiáloch.
Občianske združenie „Kopaničiarsky región – miestna akčná skupina“ vzniklo na ustanovujúcej členskej schôdzi dňa 5. 10. 2007 v Myjave. Účelom vzniku bola možnosť financovania rozvoja vidieka pomocou prístupu Leader – osi 4 v rámci Programu rozvoja vidieka Slovenskej republiky. Cieľom je nájsť v regióne nové možnosti a príležitosti, podporiť a zabezpečiť ich využitie a zvýšiť sociálno-ekonomickú úroveň života na vidieku. Ďalšími cieľmi je účasť občanov na rozhodovaní, rozvoj občianskeho života, ochrana životného prostredia, duchovných a kultúrnych aktivít, podpora podnikania a služieb, rozvoj infraštruktúry, cezhraničná spolupráca a ďalšie.